Kliešte sú drobné, ale nebezpečné parazity, ktoré sa každoročne stávajú hrozbou počas teplejších mesiacov. Často si ich nevšimneme, no môžu prenášať závažné infekčné ochorenia, ako je lymská borelióza a kliešťová encefalitída. Vyskytujú sa nielen v lesoch a na lúkach, ale aj v mestských parkoch a záhradách. Práve preto je dôležité vedieť, ako sa pred nimi chrániť, ako ich bezpečne odstrániť a na čo si dávať pozor po uštipnutí. V tomto článku sa dozviete základné informácie o kliešťoch, rizikách, ktoré predstavujú, a praktické tipy na prevenciu.
Kde sa kliešte najčastejšie nachádzajú?
Kliešte sa vyskytujú najmä v oblastiach s vyššou vlhkosťou a hustou vegetáciou, kde majú ideálne podmienky na prežitie aj rozmnožovanie. Najčastejšie ich nájdeme v listnatých a zmiešaných lesoch, najmä v nižších a stredných polohách, kde je dostatok tienistých miest, opadaného lístia, kríkov a podrastej trávy. Obzvlášť obľubujú lesné okraje, chodníky, lesné cestičky a miesta, kde sa stretáva les so svetlejšími lúkami alebo poľnými cestami – teda miesta, kde sa často pohybujú ľudia aj divo žijúce zvieratá, ktoré slúžia ako prirodzený zdroj potravy pre kliešte.
Veľmi bežné sú aj v krovinách, na lúkach, v trávnatých porastoch, kde sa držia vo výške približne 20 až 70 cm nad zemou. Z tejto pozície dokážu jednoducho zachytiť okoloidúceho hostiteľa – človeka alebo zviera. Na rozdiel od populárnej mylnej predstavy kliešte neskákajú zo stromov, ale zdržujú sa v nižšej vegetácii, odkiaľ sa pasívne prichytia na kožu alebo oblečenie pri dotyku.
V posledných desaťročiach sa výskyt kliešťov rozšíril aj do mestských oblastí. Bežne sa vyskytujú v mestských parkoch, záhradách, na detských ihriskách a v blízkosti sídlisk, najmä ak ide o miesta s hustejšou zeleňou, vlhkým mikroklímou a prítomnosťou drobných zvierat ako sú ježkovia, veveričky či hlodavce. Títo živočíchy môžu byť nositeľmi kliešťov aj prenášačmi chorôb, čím sa zvyšuje riziko prenosu infekcií aj v zdanlivo „bezpečnom“ prostredí.
Ďalším typickým prostredím sú okraje potokov, jarkov, vlhké lúky a močaristé oblasti, kde sa dobre darí nielen kliešťom, ale aj ich prirodzeným hostiteľom. Kliešte potrebujú vlhkosť, pretože sa veľmi ľahko vysušia – v suchom a slnečnom prostredí prežívajú len krátko.
Z pohľadu sezónnosti sú najaktívnejšie od jari do jesene, najmä v období od apríla do októbra, keď sú denné teploty nad 7 °C a vlhkosť vzduchu dostatočne vysoká. V teplejších oblastiach a v miernych zimách však môžu zostať aktívne počas celého roka.
Aké sú možné príznaky prítomnosti kliešťa na tele?
Prítomnosť kliešťa na tele sa často neprejaví okamžite, pretože kliešť sa prisaje na pokožku a môže zostať prichytený aj niekoľko dní. V niektorých prípadoch si človek môže všimnúť pocit svrbenia alebo pálenia v mieste prisatia, ale tieto príznaky bývajú veľmi jemné a často ich ignorujeme. Niekedy je najzraniteľnejším príznakom viditeľný kliešť na pokožke, ktorý vyzerá ako malá čierna alebo hnedá bodka, zvyčajne veľkosti špendlíkovej hlavičky. Ak sa kliešť prisaje, jeho telíčko sa môže zväčšiť, naplniť krvou a dosiahnuť veľkosť až 1 cm alebo viac.
Ďalším príznakom môže byť zvýšená citlivosť na pokožke v mieste prisatia, ktoré môže byť začervenané alebo mierne opuchnuté. V niektorých prípadoch, ak kliešť zostane prisatý dlhšie, môže sa vyvinúť zápal okolo miesta prisatia, ktorý môže byť sprevádzaný bolesťou a ďalším začervenaním.
Ak kliešť prenáša infekciu, príznaky sa môžu objaviť až po niekoľkých dňoch alebo týždňoch. Pri lymskej borelióze sa môže okolo miesta prisatia objaviť červený kruh, známy ako erythema migrans. Tento príznak býva spojený s ďalšími symptómami, ako sú únava, bolesti hlavy, svalov a kĺbov, a zvýšená teplota.
Pri kliešťovej encefalitíde môže dôjsť k horúčke, bolesti hlavy, únave, závratom a v pokročilých štádiách aj k neurologickým problémom, ako sú poruchy pohybu alebo paralýza. Ak si všimnete kliešťa na tele, je dôležité ho čo najskôr a správne odstrániť. Následne je vhodné sledovať miesto prisatia a v prípade akýchkoľvek neobvyklých príznakov sa obrátiť na lekára.
Čo vám hrozí, ak si nájdete na tele kliešťa?
Ak si nájdete na tele kliešťa, hrozí vám predovšetkým riziko infekcie prenášanej kliešťom, najmä lymská borelióza a kliešťová encefalitída, ktoré patria medzi najčastejšie a najzávažnejšie ochorenia spojené s prisatím kliešťa.
Lymská borelióza je bakteriálne ochorenie, ktoré sa môže prejaviť kožnou vyrážkou – typickým červeným kruhom okolo miesta prisatia (erythema migrans), často však aj únavou, bolesťami hlavy, svalov, kĺbov a horúčkou. Ak sa nelieči, môže prejsť do chronického štádia a spôsobiť vážne neurologické, kardiologické alebo kĺbové komplikácie.
Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie postihujúce centrálny nervový systém. Môže mať dvojfázový priebeh – najprv pripomína chrípku, no po niekoľkých dňoch sa môžu objaviť zápal mozgu alebo mozgových blán, sprevádzaný silnými bolesťami hlavy, horúčkou, poruchami rovnováhy a v ťažkých prípadoch aj trvalým neurologickým poškodením. Proti tomuto ochoreniu existuje očkovanie.
Okrem týchto dvoch hlavných infekcií môže kliešť prenášať aj ďalšie, menej známe choroby ako anaplazmóza, ehrlichióza alebo babesióza, ktoré sa prejavujú podobne ako chrípka – horúčkou, slabosťou, zimnicou a bolesťami tela.
Dôležité je uvedomiť si, že riziko nákazy rastie s dĺžkou prisatia kliešťa – čím skôr je odstránený, tým je pravdepodobnosť infekcie nižšia. Preto je nevyhnutné kliešťa odstrániť čo najskôr a správne, bez rozdrvenia alebo zanechania častí v koži. Po odstránení treba sledovať miesto prisatia aj celkový zdravotný stav aspoň niekoľko týždňov. V prípade výskytu podozrivých príznakov je vhodné okamžite vyhľadať lekára.
Aké pomôcky potrebujete na bezpečné odstránenie kliešťa?
Na bezpečné odstránenie kliešťa potrebujete niekoľko jednoduchých a účinných pomôcok, ktoré vám pomôžu odstrániť ho bez zbytočného rizika infekcie či podráždenia pokožky.
Najčastejšie sa používa pinzeta s tenkými, rovnými hrotmi, ktorou uchopíte kliešťa čo najbližšie pri koži. Namiesto klasickej pinzety môžete použiť aj špeciálny háčik na kliešte alebo tzv. kartu na vyberanie kliešťov, ktoré sú navrhnuté tak, aby sa kliešť dal vytiahnuť jednoducho a bez stlačenia jeho tela. Tieto pomôcky sú bežne dostupné v lekárňach.
Okrem samotného nástroja na odstránenie kliešťa budete potrebovať dezinfekčný prostriedok (napr. alkohol, jódovú tinktúru alebo antiseptický roztok), ktorým vydezinfikujete miesto pred aj po odstránení. Užitočné sú aj jednorazové rukavice, najmä ak pomáhate kliešťa odstrániť niekomu inému, a vatový tampón alebo sterilná gáza na ošetrenie miesta po vybratí.
Nie je vhodné používať oleje, krémy, alkohol ani iné látky na „udusenie“ kliešťa pred odstránením – môžu spôsobiť, že kliešť uvoľní do tela viac potenciálne infikovaných sekrétov. Dôležité je aj to, aby ste kliešťa neťahali krúživým pohybom, ale pomaly a kolmo vytiahli bez drvenia jeho tela.
Ak kliešťa vyberáte doma, odporúča sa sledovať miesto prisatia niekoľko dní až týždňov a v prípade začervenania, vyrážky alebo príznakov podobných chrípke kontaktovať lekára.
Postup, ako správne vybrať kliešťa krok za krokom
Ak si na tele nájdete prisatého kliešťa, netreba panikáriť. Dôležité je konať pokojne, opatrne a hygienicky. Správne odstránenie znižuje riziko prenosu infekcie. Tu je prehľadný a spracovaný postup, ako na to:
- Najprv si pripravte všetko, čo budete potrebovať – čistú pinzetu s tenkými hrotmi alebo špeciálny háčik na kliešte, dezinfekčný prostriedok (napr. lieh alebo jódová tinktúra), sterilnú gázu alebo vatový tampón a ideálne aj jednorazové rukavice.
- Umyte si ruky a nasaďte rukavice, ak sú dostupné. Prisatého kliešťa uchopte čo najbližšie pri pokožke – jemne, ale pevne. Použite pinzetu alebo háčik tak, aby ste kliešťa netlačili za bruško. Prílišné stlačenie by mohlo spôsobiť, že do tela uvoľní viac potenciálne nebezpečných látok.
- Kliešťa pomaly a plynulo ťahajte kolmo nahor, bez krútenia. Nesnažte sa ho vytiahnuť rýchlo alebo násilne. Cieľom je vytiahnuť ho vcelku, aj s hlavičkou. Ak by sa niečo z kliešťa v koži predsa len zachytilo, netlačte na to – miesto sa často zahojí aj bez zásahu, alebo sa poraďte s lekárom.
- Po úspešnom odstránení dôkladne vydezinfikujte miesto prisatia aj svoje ruky. Použitú pomôcku očistite a kliešťa bezpečne zlikvidujte – najlepšie vreckom do odpadu alebo spláchnutím. Nepučiť prstami ani nemačkať.
V nasledujúcich dňoch sledujte pokožku v mieste prisatia. Ak sa objaví začervenanie, ktoré sa zväčšuje, vyrážka, horúčka, bolesti kĺbov a celková slabosť, vyhľadajte lekára. Dobrým zvykom je aj poznačiť si dátum a miesto, kde ste kliešťa našli – pomôže to pri prípadnej diagnostike.
Správnym a šetrným odstránením kliešťa výrazne znižujete riziko infekcie a chránite svoje zdravie.
Čomu sa pri vyberaní kliešťa určite vyhnúť?
Pri vyberaní kliešťa sa určite vyhnite niekoľkým častým chybám, ktoré môžu zvýšiť riziko infekcie alebo spôsobiť podráždenie kože. V prvom rade nepoužívajte oleje, maste, alkohol, krémy ani mydlo na „udusenie“ kliešťa. Tieto látky ho síce môžu uvoľniť, no zároveň spôsobia, že kliešť do rany vypustí viac slín a žalúdočných štiav, čím zvyšuje riziko prenosu nebezpečných mikroorganizmov.
Nevyťahujte kliešťa prstami, najmä nie holými – jednak ho môžete rozpučiť, čím opäť uvoľní obsah tela do rany, a zároveň riskujete kontakt s potenciálne infikovaným materiálom. Nepretŕhajte ho, nekrúťte, netočte – kliešťa treba ťahať kolmo nahor, pomaly a rovnomerne, bez trhania a vykrúcania. Prudké alebo nesprávne pohyby môžu spôsobiť, že jeho hryzadlá zostanú v pokožke, čo vedie k zápalu alebo k nutnosti chirurgického odstránenia.
Tiež sa nesnažte zvyšky kliešťa násilne vydlabať ostrým predmetom – môže to spôsobiť ďalšie podráždenie alebo poškodenie kože. Po odstránení nezabudnite miesto dôkladne vydezinfikovať a kliešťa bezpečne zlikvidovať, nie ho drviť prstami.
Ako sa starať o miesto po odstránení kliešťa?
Po odstránení kliešťa je starostlivosť o miesto prisatia veľmi dôležitá, pretože správny postup môže výrazne znížiť riziko infekcie a urýchliť hojenie. Aj keď samotný zákrok prebehol úspešne, kliešť mohol počas prisatia preniesť do kože baktérie alebo vírusy, a preto je dôležité sledovať lokálnu reakciu aj celkový zdravotný stav v nasledujúcich týždňoch.
Bezprostredne po odstránení by ste mali ranu dôkladne vydezinfikovať. Použiť môžete lieh (70 % alkohol), jódovú tinktúru, antiseptické roztoky s obsahom chlórhexidínu, alebo iné dostupné dezinfekčné prípravky. Dezinfikujte nielen samotné miesto, kde bol kliešť prisatý, ale aj jeho okolie a prípadne aj pomôcky, ktoré ste použili. V prípade, že ste kliešťa vyberali bez rukavíc, vydezinfikujte si aj ruky.
V nasledujúcich hodinách až dňoch môže byť okolie mierne začervenané, opuchnuté alebo podráždené – ide o bežnú zápalovú reakciu kože na cudzie teleso a na drobné poranenie spôsobené hryzadlami kliešťa. Táto reakcia by sa mala zlepšovať v priebehu niekoľkých dní. Nie je potrebné miesto natierať krémami ani prekryť ho náplasťou, pokiaľ nehrozí riziko znečistenia alebo poškriabania. Pokožku je vhodné nechať dýchať, no zároveň ju chrániť pred ďalším dráždením (napríklad pri športe alebo nosení tesného oblečenia).
Dôležitou súčasťou starostlivosti je aj sledovanie miesta prisatia v priebehu 3–4 týždňov. Ak sa v mieste, kde bol kliešť prisatý, objaví červený škvrnitý výsev, ktorý sa postupne rozširuje (tzv. migrujúci erytém), môže to byť prvý prejav lymskej boreliózy. Táto vyrážka nie je bolestivá ani svrbivá, preto si ju mnohí nevšimnú. Okrem toho si všímajte aj celkové príznaky ako únava, horúčka, bolesti hlavy, kĺbov, svalov alebo opuch lymfatických uzlín. V takom prípade neváhajte vyhľadať lekára.
Odporúča sa tiež zapísať si dátum a približné miesto, kde ste kliešťa chytili, a kde na tele bol prisatý. Tento údaj môže byť veľmi užitočný pri neskoršej diagnostike, najmä ak by sa objavili príznaky ochorenia o niekoľko týždňov neskôr.
Ak ste kliešťa odstránili neúplne a v koži zostala časť hryzadiel, neodporúča sa ranu mechanicky vyčistiť ihlou alebo inými ostrými predmetmi. V takom prípade miesto sledujte, udržujte ho čisté a dezinfikované. Vo väčšine prípadov telo zvyšky samo vylúči, ak však zápal pretrváva alebo sa zhoršuje, navštívte lekára.
Zhrnuté: starostlivosť o miesto po kliešťovi spočíva v dôkladnej dezinfekcii, pravidelnom sledovaní pokožky a včasnom rozpoznaní prípadných príznakov ochorenia. Vďaka tomu môžete minimalizovať riziká a v prípade potreby zasiahnuť včas.
Kedy je potrebné vyhľadať lekára?
Lekára by ste mali vyhľadať vždy, keď sa po odstránení kliešťa objavia neobvyklé alebo znepokojujúce príznaky, ktoré môžu signalizovať infekciu alebo komplikácie. Najčastejším dôvodom na návštevu lekára je výskyt červenej škvrny, ktorá sa postupne zväčšuje – tzv. migrujúci erytém, typický prejav lymskej boreliózy. Táto vyrážka sa zvyčajne objaví do 3 až 30 dní od prisatia a môže mať tvar kruhu alebo oválu s bledším stredom.
Ďalším dôvodom na vyšetrenie je, ak sa po kontakte s kliešťom objavia príznaky podobné chrípke – horúčka, triaška, bolesti hlavy, kĺbov, svalov, únava či opuchnuté lymfatické uzliny. Tieto príznaky môžu naznačovať začínajúcu infekciu, ako je kliešťová encefalitída alebo iné menej časté kliešťom prenášané ochorenia (napr. anaplazmóza, ehrlichióza).
Lekársku pomoc by ste mali vyhľadať aj v prípade, že kliešťa nedokážete odstrániť úplne a v koži zostane jeho časť (najčastejšie hryzadlá), najmä ak sa rana začne zapaľovať, mokvať alebo bolieť. Konzultácia s lekárom je tiež na mieste, ak sa rana po niekoľkých dňoch nezlepšuje, pretrváva začervenanie, opuch, svrbenie alebo sa objaví hnisanie.
Ak patríte medzi rizikové skupiny – tehotné ženy, malé deti, ľudia s oslabenou imunitou alebo starší pacienti – je vhodné sa s lekárom poradiť aj preventívne, najmä ak kliešť zostal prisatý dlhší čas.
Lekára navštívte aj vtedy, ak sa obávate možnej nákazy a chcete zvážiť preventívne vyšetrenia, krvné testy alebo prípadné preliečenie antibiotikami. V prípade podozrenia na kliešťovú encefalitídu môže lekár odporučiť aj testovanie protilátok v krvi. Vždy platí: čím skôr sú príznaky rozpoznané a liečba zahájená, tým je vyššia šanca na rýchle a úplné zotavenie bez následkov.
Aké sú možnosti prevencie pred kliešťami?
Prevencia pred kliešťami je kľúčová, ak sa pohybujete v prírode, najmä v teplých mesiacoch od jari do jesene, kedy sú kliešte najaktívnejšie. Ich výskyt je najčastejší v trávnatých oblastiach, lesoch, na lúkach, okrajoch ciest či v krovinatých porastoch. Aby ste minimalizovali riziko prisatia a infekcie, oplatí sa dodržiavať niekoľko overených zásad:
Najúčinnejšou ochranou je vhodné oblečenie – ideálne svetlé, na ktorom si kliešťa ľahšie všimnete. Nohavice by mali byť dlhé a zasunuté do ponožiek. Tričká s dlhým rukávom a uzavretá obuv tiež pomáhajú zamedziť priamemu kontaktu s pokožkou. Po návrate z prírody si oblečenie vždy dôkladne skontrolujte a v prípade potreby vyperte.
Ďalšou formou ochrany je používanie repelentov. Na pokožku aj oblečenie môžete aplikovať prípravky s obsahom účinných látok ako DEET, ikaridín alebo citriodiol. Existujú aj prírodné varianty s éterickými olejmi (napr. levanduľa, eukalyptus, citrónová tráva), ktoré síce bývajú šetrnejšie, ale ich účinnosť a výdrž sú spravidla kratšie.
Po každom pobyte v prírode je dôležité dôkladné prehliadnutie celého tela, najmä oblastí, kde je pokožka jemná a teplá – za ušami, vo vlasoch, v podpazuší, pod kolenami, v slabinách, okolo pásu a v záhyboch kože. Kliešte často vyhľadávajú tieto miesta, pretože sú vlhké a zle viditeľné.
Ďalšou možnosťou prevencie je očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. Ide o účinnú ochranu pred vírusom, ktorý môže spôsobiť závažný zápal mozgu alebo mozgových blán. Očkovanie je odporúčané najmä osobám, ktoré sa často pohybujú v prírode, trávia leto na chatách, pracujú v lesoch alebo žijú v rizikových oblastiach. Základná očkovacia schéma pozostáva z troch dávok, pričom prvé dve sa podávajú s odstupom niekoľkých týždňov a tretia zvyčajne do roka. Na udržanie ochrany je potrebné pravidelné preočkovanie.
Prevencia zahŕňa aj ochranu domácich zvierat, najmä psov a mačiek, ktoré sa pohybujú vonku. Existujú špeciálne antiparazitiká – obojky, kvapky alebo tablety, ktoré pomáhajú odpudzovať alebo ničiť kliešte ešte predtým, ako sa stihnú prisáť.
Dodržiavaním týchto opatrení môžete výrazne znížiť riziko prisatia a s ním spojených ochorení.
Zdroje:
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/alpha-gal-syndrome/in-depth/tick-species/art-20546861
https://www.healthline.com/health/tick-infestations#control-and-prevention
https://www.healthdirect.gov.au/tick-bites
https://medlineplus.gov/ency/article/002856.htm
https://www.cdc.gov/ticks/after-a-tick-bite/index.html
https://www.tmh.org/healthy-living/blogs/healthy-living/lyme-disease-what-to-do-if-a-tick-bites-you
https://zdravoteka.sk/magazin/kliest-ake-choroby-prenasa-a-ako-ho-bezpecne-vybrat/
https://www.americanforests.org/article/tick-checking-101-steps-to-take-for-every-hike/
https://www.chop.edu/news/health-tip/removing-ticks-dos-and-don-ts
https://www.nhsinform.scot/illnesses-and-conditions/injuries/skin-injuries/tick-bites/
https://www.orangecountygov.com/Faq.aspx?QID=126
https://myhealth.alberta.ca/Health/aftercareinformation/pages/conditions.aspx?hwid=ug6294
Autor
Ďalší článok