Čo je melatonín a ako funguje v ľudskom tele?
Je to hormón, ktorý organizmus prirodzene vytvára najmä večer a v noci. Produkuje ho predovšetkým epifýza, malá žľaza v mozgu.
Jeho hladina sa začína zvyšovať po zotmení a počas noci dosahuje maximum. Ráno, keď sme vystavení svetlu, jeho tvorba klesá. Telo tak dostáva informáciu, že je čas prebudiť sa a začať nový deň.
Jasné svetlo, najmä modrá zložka svetla z obrazoviek telefónov a notebookov, tvorbu melatonínu tlmí.
Hormón spánku a jeho úloha pri riadení cirkadiánneho rytmu
Cirkadiánny rytmus je približne 24-hodinový biologický rytmus, podľa ktorého sa mení bdelosť, telesná teplota, tvorba hormónov, trávenie aj potreba spánku.
Svetlo patrí medzi najsilnejšie signály, ktoré tieto hodiny nastavujú. Ranné svetlo podporuje bdelosť, zatiaľ čo večerné šero umožňuje prirodzenému melatonínu stúpať.
Práve preto môže mať človek problém zaspať aj vtedy, keď je fyzicky unavený. Ak večer sedí pod silným svetlom, dlho používa telefón alebo každý deň zaspáva v inom čase, biologický rytmus môže byť posunutý.
V takomto prípade samotný melatonín niekedy pomôže, ale oveľa lepší výsledok dosiahneme, ak sa súčasne upraví aj večerný režim.
Hlavné účinky melatonínu na kvalitu a rýchlosť zaspávania
Klinické štúdie potvrdzujú, že užívanie melatonínu (najčastejšie v dávke 1 mg) skracuje čas potrebný na zaspávanie a mierne predlžuje celkovú dobu spánku.
Účinky melatonínu sa najviac prejavia pri:
- príležitostnej nespavosti spôsobenej stresom alebo zmenou prostredia,
- jet lagu po prelete cez časové pásma,
- u starších pacientov, u ktorých s vekom prirodzená tvorba melatonínu klesá.
Najlepšie výsledky majú pacienti, ktorí melatonín kombinujú so správnou spánkovou hygienou (tlmené svetlo večer, pravidelný čas zaspávania, žiadny alkohol tesne pred spaním) – samotná tabletka bez úpravy návykov toho veľa nezmôže.
Melatonín existuje v rôznych formách: v tabletách, kapsuliach, žuvacích tabletách, kvapkách aj v spreji. Voľba formy nie je len otázka pohodlia – ovplyvňuje aj to, ako rýchlo a akou cestou sa látka do tela dostane. Pri výbere je dôležité aj to, aký problém sa snažíme riešiť.
Melatonín sprej pre rýchle vstrebávanie cez ústnu sliznicu
Sprej sa aplikuje priamo do úst, zvyčajne pod jazyk alebo na vnútornú stranu líca. Účinná látka sa tak vstrebáva cez ústnu sliznicu (výstelka dutiny ústnej) priamo do krvného obehu, čím obchádza tráviaci trakt.
Výhodou je rýchlejší nástup účinku v porovnaní s klasickou tabletou, ktorá sa musí najprv rozpustiť a vstrebať v žalúdku a črevách. Preto sa sprej hodí najmä vtedy, keď potrebujete rýchlejšiu úľavu, napríklad pri príležitostných problémoch so zaspávaním alebo na cestách.
Melatonín tablety a kapsuly pre postupné uvoľňovanie
Melatonín tablety sú najbežnejšou a najviac preskúmanou formou. Delia sa na dva typy, ktoré fungujú inak:
- tablety s okamžitým uvoľňovaním – účinná látka sa uvoľní naraz, hodia sa na rýchlejšie zaspatie,
- tablety s predĺženým uvoľňovaním – účinná látka sa uvoľňuje postupne počas noci, čím napodobňujú prirodzený priebeh tvorby melatonínu v tele.
Existujú aj kvapky alebo žuvacie tablety s melatonínom, prípadne kombinované produkty s L-tryptofánom (aminokyselina, z ktorej si telo tvorí serotonín a následne melatonín), horčíkom alebo levanduľovým extraktom. Tieto kombinácie majú zmysel najmä vtedy, keď sa na nespavosti podieľa aj stres alebo napätie – melatonín sám osebe totiž nepôsobí priamo proti úzkosti.
Pri výbere formy sa riaďte hlavne tým, čo potrebujete riešiť:
- na rýchle zaspávanie sa lepšie hodí sprej alebo tableta s okamžitým uvoľňovaním,
- na udržanie spánku počas celej noci a menej časté prebúdzanie sa skôr osvedčí forma s predĺženým uvoľňovaním,
- deti a ľudia s problémami prehĺtania môžu uprednostniť kvapky, kde sa dá dávka jednoduchšie upraviť po kvapkách.
Bezpečnosť a užívanie: Je melatonín návykový?
Podľa doterajších dostupných údajov nie. To však neznamená, že je vhodné užívať ho automaticky každý večer celé roky bez kontroly. Ak človek nedokáže zaspať bez toho, aby mal pri posteli tabletku alebo sprej, môže vzniknúť psychologická závislosť na rituáli, hoci nejde o klasickú farmakologickú závislosť.
Mýty a fakty o závislosti a narušení vlastnej tvorby hormónu
Melatonín pri krátkodobom užívaní v odporúčaných dávkach nespôsobuje fyzickú ani psychickú závislosť tak, ako ju poznáme napríklad pri benzodiazepínoch (skupina liekov na upokojenie a spánok s vyšším rizikom závislosti).
Častá obava je, že keď budeme melatonín užívať zvonka, telo ho prestane vyrábať. Doterajšie údaje nepotvrdzujú, že by bežné terapeutické užívanie viedlo k trvalému vypnutiu prirodzenej produkcie melatonínu. To ale neznamená, že ho môžete brať donekonečna bez rozmýšľania. Ak vám melatonín po 2–4 týždňoch pravidelného správneho užívania vôbec nepomáha, nemá zmysel v ňom „donekonečna pokračovať“ – treba hľadať príčinu nespavosti inde.
Melatonín a jeho vedľajšie účinky pri nesprávnom dávkovaní
Medzi bežnejšie hlásené nežiadúce účinky patria:
- ospalosť pretrvávajúca aj cez deň (najmä pri vyšších dávkach alebo užití neskoro v noci),
- bolesť hlavy a závraty,
- nevoľnosť,
- živšie alebo nezvyčajné sny,
- podráždenosť či nepokoj u citlivejších jedincov.
Pozor treba dať aj na liekové interakcie (vzájomné ovplyvňovanie účinku liekov). Melatonín sa v tele spracováva najmä prostredníctvom pečeňového enzýmu CYP1A2, preto sa jeho hladina môže meniť pri súčasnom užívaní:
- hormonálnej antikoncepcie a estrogénov (zvyšujú hladinu melatonínu),
- niektorých antibiotík zo skupiny chinolónov (môžu zvýšiť účinok melatonínu),
- liekov ako fluvoxamín, tioridazín alebo imipramín (používané pri depresii a psychiatrických ochoreniach),
- sedatív a hypnotík vrátane benzodiazepínov (kumulácia tlmivého účinku).
V takomto prípade odporúčame poradiť sa v lekárni ešte predtým, než si melatonín pridáte k pravidelnej liečbe. Osobitnú opatrnosť si vyžadujú aj:
- pacienti s ochorením pečene (metabolizmus melatonínu je pri poškodenej pečeni spomalený),
- ľudia s autoimunitným ochorením (choroba, pri ktorej imunitný systém napáda vlastné tkanivá tela)
- tehotné a dojčiace ženy, u ktorých chýbajú dostatočné bezpečnostné údaje,
- deti a dospievajúci – užívanie u nich patrí výhradne do rúk lekára.
Na čo si má pacient dať pozor úplne konkrétne? Po užití melatonínu nešoférujte a neobsluhujte stroje, kým neviete, ako naň reagujete – môže spôsobiť ospalosť. Rovnako ho nekombinujte s alkoholom, ktorý kvalitu spánku aj tak paradoxne zhoršuje.
