Ako prichádza a ako sa prejavuje Alzheimer

Demencia a Alzheimerova choroba patria medzi najväčšie zdravotné, sociálne a ekonomické výzvy súčasnosti a ich význam bude v nasledujúcich desaťročiach ešte narastať. Alzheimerova choroba sa niekedy označuje aj ako „rakovina mysle“, pretože človeka postupne pripravuje o pamäť, samostatnosť, osobnosť aj schopnosť fungovať v bežnom živote. 

V tomto článku si vysvetlíme, ako toto ochorenie vzniká, aký je rozdiel medzi demenciou a Alzheimerovou chorobou, ako spolu tieto pojmy súvisia a ktoré príznaky patria medzi najčastejšie varovné signály.

Čo je Alzheimerova choroba a ako súvisí s demenciou

Alzheimerova choroba sa považuje za neurodegeneratívne ochorenie mozgu, ktoré vzniká postupne, no príčina vzniku doteraz nie je jasne vysvetlená. Predpokladá sa, že začína objavením sa nahromadenia bielkovín vo forme amyloidných plakov a neurofibrilárnych spleti v mozgu. To spôsobuje, že mozgové bunky časom odumierajú a mozog sa zmenšuje. 

Ochorenie sa najčastejšie prejavuje poruchami pamäti, najmä krátkodobej, človek si nepamätá nedávne udalosti, zabúda mená alebo opakovane kladie rovnaké otázky. Postupne sa pridružujú aj ďalšie príznaky ako sú problémy s rečou, zmeny nálady a správania, čiže narušenie kognitívnych funkcií (narušenie reči, myslenia, pozornosti), dezorientácia v priestore a čase a strata schopnosti vykonávať  bežné denné činnosti. 

Demencia je všeobecné označenie pre problémy s pamäťou, myslením a správaním, ktoré sú natoľko výrazné, že ovplyvňujú každodenný život. Nie je to konkrétna choroba, ale súbor príznakov. Tieto príznaky vždy spôsobuje nejaké ochorenie mozgu. Najčastejšie ide o Alzheimerovu chorobu, ale existujú aj iné príčiny, napríklad ochorenia ciev v mozgu alebo iné typy degeneratívnych chorôb.

Zároveň platí, že nie každé zhoršenie pamäti znamená demenciu. Mierne zabúdanie môže byť bežnou súčasťou starnutia. O demencii hovoríme až vtedy, keď ide o vážnejšie a postupne sa zhoršujúce problémy spôsobené ochorením mozgu.

Ako prichádza Alzheimer a ktoré prvé príznaky si ľudia často nevšimnú

Jedným z najčastejších príznakov Alzheimerovej choroby, najmä v počiatočnom štádiu, je zabúdanie nedávno získaných informácií. Človek si nemusí pamätať dôležité dátumy, udalosti, opakovane kladie rovnaké otázky a čoraz viac sa spolieha na poznámky, pripomienky alebo pomoc rodiny pri činnostiach, ktoré predtým zvládal bez problémov.

Postupne sa môžu objaviť aj ťažkosti s plánovaním, organizáciou a prácou s číslami. Bežné úlohy môžu trvať dlhšie než kedysi a zhoršuje sa schopnosť sústrediť sa. Problémom môže byť aj vybavovanie domácich povinností, orientácia pri cestovaní na známe miesta či zvládanie zaužívaných denných aktivít.

Časté sú aj poruchy reči a komunikácie. Človek môže mať problém sledovať rozhovor, hľadať správne slová, opakovať sa alebo nesprávne pomenúvať známe predmety. Neskôr sa môže objaviť odkladanie vecí na nezvyčajné miesta, podozrievavosť voči okoliu či obviňovanie iných z krádeže.

V dôsledku týchto zmien sa mnohí ľudia postupne sťahujú zo spoločenského života, koníčkov a aktivít, ktoré mali radi.

Aké sú najčastejšie príznaky Alzheimerovej choroby v pokročilejšom štádiu

V neskorom štádiu Alzheimerovej choroby dochádza k výraznému zhoršeniu duševných a fyzických schopností. Pacient sa stáva čoraz viac odkázaný na pomoc iných a potrebuje celodennú starostlivosť. 

V neskoršom štádiu ťažkej demencie spôsobenej Alzheimerovou chorobou ľudia vo všeobecnosti:

• Stratili schopnosť komunikovať. Jednotlivci už nedokážu konverzovať alebo hovoriť zmysluplne. Slová alebo frázy môžu povedať len príležitostne.
• Vyžadujú si dennú pomoc s osobnou starostlivosťou. To zahŕňa úplnú pomoc s jedením, obliekaním, používaním toalety a všetkými ostatnými dennými úkonmi starostlivosti o seba.
• Dochádza u nich k poklesu fyzických schopností. Ľudia v tomto štádiu nemusia byť schopní chodiť bez pomoci. Môžu byť dokonca neschopní sedieť alebo držať hlavu vzpriamene bez opory. Svaly môžu stuhnúť a reflexy nereagujú obvyklým spôsobom. Nakoniec človek stráca schopnosť prehĺtať a ovládať funkcie močového mechúra a čriev.

Ako Alzheimer ovplyvňuje chôdzu, orientáciu a každodenné fungovanie

S vekom sa očakáva určitý stupeň straty mobility, ale určité stavy môžu tento proces urýchliť. Konkrétne Alzheimerova choroba a iné formy demencie môžu viesť k spomaleniu pohybov a zvyšovať riziko pádov a iných nehôd. Až donedávna bola Alzheimerova choroba považovaná predovšetkým za kognitívne ochorenie. Nové štúdie však identifikovali súvislosť medzi progresiou ochorenia a tým, ako sa mení chôdza a pohyb pacienta.

V počiatočných štádiách Alzheimerovej choroby začína choroba ovplyvňovať pamäť a kognitívne funkcie. Začínajú sa prejavovať aj zmeny mobility vrátane problémov s rovnováhou a stabilitou. Aby sa tieto účinky potlačili, pacienti sa povzbudzujú k pravidelnej chôdzi a pohybu.

Znížená mobilita sa s postupujúcou chorobou stáva výraznejšou. V tomto štádiu začína mať Alzheimerova choroba rozsiahlejší účinok. Okrem neurodegenerácie sa u pacientov vyskytujú aj muskuloskeletálne a cerebrovaskulárne zmeny, ktoré ovplyvňujú nezávislosť a bezpečnosť. Tieto faktory zvyšujú riziko vzniku invalidity alebo úplne neaktívneho životného štýlu.

Keď k týmto zmenám dôjde, pacienti po Alzheimerovej chorobe v ranom štádiu:

• Začnú chodiť pomalšie alebo sa ich chôdza stáva neistou a menej stabilnou.
• Majú väčšie ťažkosti s výkonnými funkciami vrátane zapamätávania si nedávnych informácií, vykonávania viacerých úloh naraz, rozhodovania, plánovania a stanovenia priorít úloh a vykonávania činností každodenného života.
• Stávajú sa menej alebo úplne neaktívnymi, čo zvyšuje riziko vzniku preležanín, infekcií a krvných zrazenín.

Pohyb počas dňa a úprava domu môžu pomôcť znížiť riziko vzniku dekubitov a iných komplikácií. Na základe štádia Alzheimerovej choroby:

• Zvážte spoluprácu s ergoterapeutom alebo fyzioterapeutom, ktorí môžu poradiť, ako sa bezpečne pohybovať po domácnosti. Aj jednoduché cvičenia na stoličke sa považujú za pohyb, podporujú kondíciu a môžu znížiť riziko zranenia. 
• Chôdza: Ak je váš blízky schopný, naplánujte si prechádzky počas celého dňa. Ak môže ísť von, uistite sa, že má niekoho na pomoc a aby sa nestratil.
• Zmeny v domácnosti: Možno budete musieť vykonať určité úpravy na zlepšenie mobility a zníženie rizika pádu. Môže ísť o zábradlia a madlá, plne zaistené koberce, dostatočné osvetlenie a zníženie rizika zakopnutia.
• Hľadajte aktivity, ktoré môžete robiť spoločne alebo ktoré vyžadujú minimálnu pomoc. V závislosti od štádia Alzheimerovej choroby to môže byť varenie, záhradkárčenie. 
• Zabezpečte svojmu blízkemu vhodnú obuv na chôdzu po dome aj vonku. V ideálnom prípade by sa topánky mali šmýkať, ale nemali by ľahko padať a mali by mať textúrovanú podrážku pre lepšiu trakciu.

Je Alzheimer smrteľný a aký je priebeh ochorenia

Najčastejšou príčinou úmrtia u pacientov s Alzheimerovou chorobou býva aspiračná pneumónia. Ide o zápal pľúc, ku ktorému dochádza vtedy, keď človek v dôsledku porúch prehĺtania neúmyselne vdýchne jedlo, tekutinu alebo sliny do dýchacích ciest.

Keď sa tieto látky dostanú do pľúc, môžu spolu s baktériami vyvolať infekciu a následný zápal. Riziko sa zvyšuje najmä v pokročilých štádiách ochorenia, keď je prehĺtanie výrazne oslabené a celkový zdravotný stav pacienta je zhoršený.

Preto je pri starostlivosti o pacienta dôležité sledovať problémy s prehĺtaním, podávať stravu opatrne a pri ťažkostiach konzultovať stav s lekárom alebo odborníkom.

Je dôležité mať na pamäti, že pacienti s Alzheimerovou chorobou sú často starší ľudia, a preto môžu mať s pribúdajúcim vekom rôzne zdravotné problémy. Patria sem mozgová príhoda, rakovina, srdcové choroby, cukrovka, hypertenzia a mozgová príhoda, pričom ktorýkoľvek z nich môže spôsobiť smrť, bez ohľadu na to, či je Alzheimerova choroba prítomná alebo nie.

Aké možnosti liečby a lieky na Alzheimer dnes existujú

Liečba príznakov Alzheimerovej choroby môže pomôcť pacientom udržať si pohodlie, dôstojnosť a samostatnosť čo najdlhšie, zároveň uľahčuje starostlivosť aj rodinným príslušníkom. Pri miernych až stredne ťažkých príznakoch sa používajú najmä inhibítory cholínesterázy, ako galantamín, rivastigmín a donepezil. Tieto lieky môžu zmierniť niektoré poruchy pamäti, myslenia a správania tým, že podporujú účinok acetylcholínu, látky dôležitej pre pamäťové funkcie.

Pri stredne ťažkých a ťažkých štádiách ochorenia sa môže podávať aj memantín, ktorý pôsobí na iný mechanizmus v mozgu a môže pomôcť dlhšie zachovať niektoré každodenné schopnosti. V niektorých prípadoch sa tieto lieky kombinujú.

Novšie možnosti liečby predstavujú imunoterapeutické lieky zamerané na beta-amyloid, napríklad lekanemab a donanemab, ktoré sa využívajú pri včasných štádiách Alzheimerovej choroby a môžu spomaliť progresiu ochorenia u vybraných pacientov.

V lekárni sa snažíme pacientom aj ich rodinám vysvetliť správne užívanie liekov, upozorniť na možné nežiaduce účinky a dôležitosť pravidelného užívania liečby. 

Ako pomôcť blízkemu človeku s Alzheimerom v domácom prostredí

Ľudia s Alzheimerovou chorobou a inými demenciami postupne prichádzajú o schopnosť dobre si pamätať, premýšľať a orientovať sa. Tieto zmeny ovplyvňujú ich každodenný život a časom potrebujú pomoc aj s bežnými činnosťami, ako je obliekanie, hygiena, jedenie či užívanie liekov.

• Každodenná starostlivosť

Veľmi pomáha pravidelný denný režim a to v rovnaký čas na jedlo, spánok a aktivity. Človeku treba umožniť, aby robil čo najviac vecí sám, aj keď mu to trvá dlhšie. Oblečenie a pomôcky by mali byť jednoduché, aby sa v nich ľahko orientoval.

• Komunikácia

Je dôležité hovoriť pomaly, pokojne a jednoducho. Krátke vety a jasné pokyny sú lepšie ako zložité vysvetlenia. Treba byť trpezlivý a dať človeku čas na odpoveď, aj keď je pomalá alebo nepresná.

• Aktivity

Pomáhajú jednoduché a známe činnosti, napríklad prechádzky, počúvanie hudby, záhradkárčenie alebo ľahké domáce práce. Pohyb a pravidelná aktivita môžu spomaliť zhoršovanie stavu a zlepšiť náladu.

• Bezpečnosť doma

Domáce prostredie by malo byť bezpečné a prehľadné. Je dobré odstrániť veci, o ktoré by sa človek mohol potknúť, zabezpečiť schody a zlepšiť osvetlenie. Nebezpečné predmety by mali byť mimo dosahu.

• Podpora opatrovateľa

Starostlivosť o človeka s demenciou je náročná, preto je dôležité, aby sa aj opatrovateľ staral o svoje zdravie, oddychoval a nebál sa požiadať o pomoc rodinu alebo odborníkov.

Kedy môže ísť o demenciu a kedy konkrétne o Alzheimerovu chorobu

Pacientom v lekárni sa snažíme zrozumiteľne vysvetliť, kedy môže ísť o demenciu, kedy o Alzheimerovu chorobu a aký je medzi nimi rozdiel. Snažíme sa im vysvetliť prípadne upokojiť, že občasné zabúdanie mien, dátumov či bežných povinností môže byť súčasťou starnutia alebo dôsledkom stresu a únavy. 

Ak sa však poruchy pamäti opakujú, zhoršujú sa a začínajú ovplyvňovať každodenný život, upozorňujeme ich, že môže ísť o začínajúci  prejav demencie.

Demencia je strata kognitívnych funkcií, čiže myslenia, pamäti a uvažovania a behaviorálnych schopností do takej miery, že narúša každodenný život a aktivity človeka.

Najčastejšou formou demencie je práve Alzheimerova choroba. Väčšinou sa prejavuje postupným zhoršovaním krátkodobej pamäti, problémami s orientáciou, hľadaním zaužívaných slov, zmenami správania a neskôr aj neschopnosťou zvládať bežné denné činnosti.

Ako rozpoznať prvé signály a čo robiť pri podozrení na Alzheimer

Príznaky Alzheimerovej choroby sa vyvíjajú pomaly počas niekoľkých rokov. V niektorých prípadoch  sa tieto príznaky  zamieňajú s inými ochoreniami, pričom v spočiatku sa môžu pripisovať vysokému veku.

Rýchlosť akou sa sa prvé signály objavujú a vyvíjajú je u každého pacienta individuálna. V niektorých prípadoch  môžu byť za zhoršenie  príznakov zodpovedné iné stavy ako sú mrtvica, infekcie či delírium.

Prvými typickými  signálmi  sú  opakované zabúdanie nedávnych udalostí, kladenie rovnakých otázok, strácanie predmetov či problémy nájsť správne slová.Postupne sa môžu objaviť ťažkosti s orientáciou v čase a priestore, zhoršené rozhodovanie, zmeny nálady, podozrievavosť alebo ústup od bežných aktivít. Dôležitým signálom je najmä to, keď zmeny začnú ovplyvňovať každodenné fungovanie človeka.

Ak máte podozrenie na túto chorobu je vhodné čo najskôr navštíviť  všeobecného lekára pacienta, ktorý vás následne odporučí na vyšetrenie u neurológa. Včasná diagnostika môže pomôcť odhaliť aj iné liečiteľné príčiny porúch pamäti a umožní skôr začať vhodnú liečbu a podporu.

V lekárni pacientom aj rodinám  radíme sledovať vývoj príznakov pacienta, zapisovať si ich zmeny správania a nebáť sa vyhľadať lekársku pomoc. Zdôrazňujeme im, že veľmi dôležitá je podpora rodiny, trpezlivá a citlivá komunikácia, ako aj vytvorenie bezpečného domáceho prostredia.

ZDROJE:

https://www.nia.nih.gov/health/alzheimers-and-dementia/alzheimers-disease-fact-sheet

https://www.alzheimers.gov/life-with-dementia/tips-caregivers

https://www.nia.nih.gov/health/alzheimers-treatment/how-alzheimers-disease-treated

https://www.uclahealth.org/news/article/ask-the-doctors-what-is-the-cause-of-death-in-alzheimers-disease

https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/alzheimers-disease/in-depth/alzheimers-stages/art-20048448

https://www.alz.org/alzheimers-dementia/10_signs

https://www.dementia.org.au/brain-health/early-warning-signs-dementia

https://www.alzheimers.org.uk/about-dementia/stages-and-symptoms/early-stages-dementia

https://www.cdc.gov/alzheimers-dementia/signs-symptoms/alzheimers.html

https://www.nia.nih.gov/health/alzheimers-and-dementia/alzheimers-disease-fact-sheet

https://www.h2global.group/alzheimers-dementia-and-longevity-h2-global-group-offers-solutions-opens-an-investment-window-and-targets-the-medicine-of-the-future/

https://www.dementiauk.org/information-and-support/types-of-dementia/alzheimers-disease/